Plukovník v. v. Nikolaj Tegza darovacou zmluvou dňa 3. 3. 2011 odstúpil Akadémii ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika (AOS) svojou zbierkotvornou činnosťou nadobudnuté exponáty, ktoré tvoria značnú časť expozície Siene cti a slávy v AOS.

    Plk. v. v. Nikolaj Tegza (nar. 1922) je jedným z mála žijúcich pamätníkov, ktorí prešli známu bojovú cestu z Buzuluku do Prahy. Je veteránom 2. svetovej vojny, v ktorej bojoval ako príslušník 1. čs. armádneho zboru.

    Hneď po skončení vojny začal zbierať vojnové exponáty (samopaly, míny, prenosné zbrane, náboje, prilby, vyznamenania, a ďalšie), z ktorých v 50-tych a 60-tych rokoch budoval vo vtedajšom vojenskom učilišti, neskôr vo Vojenskej strednej škole v Liptovskom Mikuláši bojovú sieň cti a slávy. Jej exponáty nevyčísliteľnej historickej hodnoty boli po zrušení tejto školy prevezené do areálu dnešnej Akadémie ozbrojených síl, kde je vybudovaná pamätná Sieň cti a slávy. Plk. Tegza bol neúnavným zberateľom celý život, sám povedal: "K Tegzovi sa nechodí so suvenírom, ale s exponátom". Návštevníkom siene neúnavne vysvetľoval a približoval historické fakty, hovoril o vojne a jej tragických následkoch. Roky života však nemožno zastaviť. Plk. Tegza verí, že jeho dielo, ktoré ako skromne dodal: "vzniklo za pomoci celej armády", bude mať ďalej pokračovanie. Za celoživotný zberateľský počin, výchovu k tradíciám a prispievanie k poznávaniu vojnovej histórie bol plk. Tegza ocenený "vojenským činom roka 2007" , organizovaným MO SR.

    Darovaciu listinu podpísali dňa 3. 3. 2011 darca plk. v. v. Nikolaj Tegza a za AOS jej rektor brig .gen. doc. Ing. Miroslav Kelemen, PhD., ktorý poďakoval N. Tegzovi za vzácny dar, za nezištnú prácu, ktorú vykonal nielen pre túto, ale i nasledujúce generácie. "Historická zbierka exponátov 2. svetovej vojny bude zároveň napomáhať pri rozvíjaní bojových tradícií a prispeje k vlasteneckej výchove a k poznaniu národnej histórie", dodal rektor.

    Dátum darovania zbierky Akadémii ozbrojených síl nebol náhodný. Ako uviedol plk. v. v. N. Tegza, 3. marec je pre neho pamätným dňom. V roku 1945 v tento deň prvýkrát po urputných bojoch vstúpili do mesta Liptovský Mikuláš príslušníci 24. sovietskej streleckej divízie a 1. čs. armádneho zboru, v ktorom bojoval i N. Tegza. Hoci mesto o pár dní opäť padlo do rúk Nemcom, dátum 3. marec bol pre obyvateľov mesta významný, lebo po 4 týždňoch skrývania sa pred fašistami, mohli konečne vyjsť z úkrytov. Mesto bolo definitívne oslobodené 4. apríla 1945 po ťažkých bojoch. Boli to druhé najťažšie boje pri oslobodzovaní územia Slovenska hneď po Dukle.