História duchovnej služby


      1300 pred Kristom
    Predobraz duchovnej služby je možné vidieť v historickej postave Mojžiša. V Starom zákone sa spomína udalosť keď Amalekiti napadli Izraelitov. Mojžiš vtedy povedal Jozuemu: „Vyber mužov a choďte bojovať! Ja budem stáť na končiari vrchu s Božou palicou v ruke.“ Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazili Izraeliti. Mojžiš postavil oltár, nazval ho Pán je moja zástava.
(kniha Exodus - Ex 17, 8 – 14)

      700 pred Kristom
    Keď bude pred bojom, nech vystúpi kňaz pred vojsko a nech prehovorí k ľudu: „Počuj, Izrael! Nech sa neľaká vaše srdce, nemajte strach, ani sa nebojte a nechvejte, veď Pán, váš Boh, je uprostred vás  a on bude za vás bojovať proti vašim nepriateľom, aby vás zachránil.“
    A vodcovia budú pokračovať v reči: „Kto je bojazlivý a ľakavý srdcom? Nech vystúpi a vráti sa domov, aby neoslaboval srdcia svojich bratov, ako je sám slabý.“
(kniha Deutoronómium, Dt 20, 1 - 20)

      4. storočie
    Vojenskí duchovní pôsobia vo vojskách cisára Konštantína I. Veľkého.

      6. storočie
    Prvou písomnou zmienkou o starostlivosti cirkvi o vojakov je list pápeža Pelagia  I. (556-561) biskupovi v Civitavecchia, v ktorom ho žiadal o zorganizovanie bohoslužieb pre vojakov prechodne ubytovaných v meste.

      Stredovek
    Duchovní sprevádzajú kresťanské vojská do vojen. Inštitúcia vojenských duchovných bola vytvorená vznikom pravidelných armád.

      14. storočie 
    Sv. Ján Kapistránsky, narodený v roku 1386 v Taliansku sa stáva osobnosťou dejín duchovnej služby. Vyštudoval rímske a cirkevné právo. Bol členom rádu prísnych františkánov, nazývaný apoštol Európy. Významne sa podieľal na křížovej výprave proti Osmanskej ríši pri obliehaní Belehradu. Je patrónom právnikov.
    Jeho slová sú aktuálne aj dnes:
    „Vojenský kňaz má hlásať lásku k vlasti, odvahu a odolnosť, nemá brať do rúk zbrane, má ošetrovať ranených, zachraňovať duše, pochovávať mŕtvych, rozvíjať v sebe i okolo seba ducha modlitby, obetovať sa za správnu vec a konať skutky milosrdenstva.“

      16. storočie
    Bývalý vojak sv. Kamil z Lellis (1550-1614) si našil na odev červený kríž a venoval sa zdravotným, duchovným a materiálnym potrebám vojakov.

      17. storočie
    Štruktúra vojenskej duchovnej služby sa orientuje na stálu armádu. Vojenskí duchovní sprevádzajú vojenské jednotky a preukazujú im duchovnú pomoc.

 

      1884 - 1918
    V Rakúsko – Uhorskej armáde duchovnú službu riadi vojenský apoštolský poľný vikár. Stojí na čele jedného z oddelení ministerstva vojenstva.

      1918
    Po vzniku Československej republiky je zriadené Ministerstvo národnej obrany. V jeho rámci bola aj duchovná správa.
    Duchovní boli v cirkevno-právnych veciach podriadení svojmu vojenskému duchovnému predstavenému, v ostatných záležitostiach svojmu veliteľovi.
    ThDr. Michal Buzalka, vojenský duchovný rakúsko-uhorskej armády pôsobí pri poľných nemocniciach. Prešiel srbským, haličským a karpatským frontom.
    V roku 1940 sa stáva prvým vojenským vikárom slovenskej armády.

      1945
    Smernice pre morálno-politickú výchovu, na základe sovietskej skúsenosti, zavádzajú povinnú politickú výchovu a obmedzujú činnosť vojenských duchovných.

      1950
    Najvyššia rada štátu likviduje duchovnú službu v Československej ľudovo- demokratickej armáde.

      1995 -
    V Slovenskej republike sa opätovne zavádza
    služba vojenských duchovných.

      1. marec 2003
    Vzniká Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov - vojenská diecéza pre katolíckych veriacich.
          Vojenská duchovná služba je špeciálnou sprevádzajúcou pastoráciou
  • poskytuje duchovnú službu ľuďom v podmienkach ich konkrétneho života;
  • sprevádza veriacich na miestach dennej profesionálnej služby,
    v  nemocniciach, v mierových misiách, v rodinnom živote...
  • prítomnosť, vypočutie, prijatie
  • podpora rodinám vojakov
  
 
© KIS AOS 2009                                    Aktualizované 20. 4. 2021