Vzkriesenie Ježiša Krista je najstarším a najväčším kresťanským sviatkom. Nazýva sa aj Pascha. Toto slovo pochádza z hebrejského „pesach“ - prechod z otroctva do života v slobode. Boh previedol Židov z Egypta cez Červené more pod vedením Mojžiša.

      Židia si udalosti Exodu pripomínali každoročným sviatkom Veľkej noci. Na túto počesť jedli veľkonočného baránka a jeho krvou si pomazali veraje dverí.
      Židovská Veľká noc je predobrazom kresťanskej Veľkej noci a veľkonočného Baránka, Ježiša Krista, ktorého krvou bolo vykúpené ľudstvo.
      Pre kresťanov je Pascha prechodom z otroctva hriechu (smrti) do života v slobode Božích detí. Generáciami očakávanú slobodu priniesol Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Stalo sa to práve v čase židovskej Veľkej noci.

      Termín Veľkej noci sa každoročne mení.
      Sviatok sa slávi v prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti (nicejský koncil 325). Ak spln pripadá na nedeľu, Veľká noc sa slávi v nasledujúcu nedeľu.
      Podľa svedectva apoštolov Ježiš Kristus vstal z mŕtvych prvý deň po sobote – v nedeľu (Matúš 28,1).
      Pravoslávna Veľká noc sa slávi neskoršie, pre svoj výpočet využíva starší juliánsky kalendár.

      Niekde sa nazýva aj Svätý týždeň, alebo Strastný týždeň (pravoslávni). Všetci kresťania ho považujú za najvýznamnejší týždeň liturgického roka.
      V týchto dňoch Kristus uskutočnil najväčšie tajomstvo spojené s vykúpením človeka: prijal rozsudok smrti, zomrel na kríži a vstal z mŕtvych.
      Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou.
      Ďalšími posvätnými dňami sú:
 - Zelený štvrtok
 - Veľký piatok
 - Biela sobota
 - Veľkonočná nedeľa

      V niektorých domácnostiach sa ratolesti po posvätení kladú za obrazy, kríž, aby členom rodiny pripomínali Božie požehnanie.
      Z týchto ratolestí by sa mal pripraviť popol pre budúcoročnú Popolcovú stredu.
 
     Pôvodný názov tejto nedele bol nedeľa paliem - Palmarum.
      Ježiš prichádza do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Zástupy ho vítajú palmovými ratolesťami (Ján 12,13). Táto udalosť je hlavným momentom Kvetnej nedele.
      Od 4. storočia sa v Jeruzaleme zaužíval zvyk, že patriarcha v ten deň spolu so zástupom schádzal na oslici do mesta.
      Pomenovanie Kvetná nedeľa súvisí s tým, že u nás významné osobnosti vítame kvetmi, tento deň spadá do skorej jari, kedy sa objavujú prvé kvety a prebúdza sa príroda.

      Predpoludním sa v katolíckych biskupských chrámoch stretávajú kňazi diecézy so svojim biskupom na Omši svätenia olejov:
 - olej chorých sa používa pri sviatosti pomazania nemocných;
 - krizma sa používa pri birmovaní, krste, pri svätení biskupov a kňazov a konsekrovaní kostolov;
 - olej katechumenov sa používa pri krste.
      Oleje znamenajú Božiu milosť, posilňujúce a liečivé dary Ducha Svätého, ktoré Ježiš prisľúbil apoštolom.
      Večerné bohoslužby sú spomienkou na Ježišovu poslednú večeru, počas ktorej slávil prvú svätú omšu, ustanovil Sviatosť Oltárnu - eucharistický chlieb a sviatosť kňazstva.

      V katolíckych a pravoslávnych kostoloch biskupi alebo kňazi umývajú mužom nohy, podľa Ježišovho príkladu, ktorý pri poslednej večeri na znak lásky a poníženosti umyl nohy apoštolom.

      Na Veľký piatok si kresťania si pripomínajú Ježišovu smrť na kríži.
      V tento deň veriaci zachovávajú prísny pôst.

   Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota
   za cisára Tibéria, za konzula Pontia Piláta.

Biela sobota
      Veľkonočná vigília (očakávanie, bdenie)
sa slávila už v piatom storočí.
Rímskokatolíci obrady dnešnej vigílie konajú
po západe slnka alebo v noci.

      Pravoslávni a gréckokatolíci slávia Vzkriesenie v nedeľu skoro ráno, ešte za tmy.
      Dnes sa koná aj požehnanie veľkonočných pokrmov, tzv. svätenie pasky. Ide o východný zvyk, ktorý na mnohých miestach prevzala aj západná liturgia.
      Počas Veľkonočného obdobia sa gréckokatolíci a pravoslávni pozdravujú „Christos voskrese!“ a odpovedajú „Voistinu voskrese!“. (Kristus vstal – naozaj vstal!)
 
      Sv. Pavol: „Márne by bolo naše kázanie, márna by bola naša viera, keby nebol vstal z mŕtvych.“
      Ježiš vstal z hrobu, zjavil sa Márii Magdaléne, Petrovi, apoštolom, emauzským učeníkom a mnohým iným, ktorí túto pravdu hlásali a potvrdzovali aj obetovaním života.

---