Zomrel vojnový veterán 2. svetovej vojny, jeden z mála pamätníkov, ktorý prešiel a prežil bojovú cestu z Buzuluku do Prahy, príslušník 1. čs. armádneho zboru.

    Rodiskom plk. Tegzu bolo mesto Chust (Podkarpatská Rus). Jeho rodina sa vždy hlásila k vtedajšiemu Československu. Preto po vypuknutí vojny vstúpil do 1. čs. armádneho zboru a prešiel aj so zraneniami najväčšími a najťažšími bojiskami na našom území, prežil Duklu a ako veliteľ protilietadlovej delostreleckej batérie bojoval o mesto Liptovský Mikuláš, kde front stál takmer 3 mesiace.

    Neskôr sa Liptov stal jeho domovom, kde ako vojak z povolania vykonával rôzne veliteľské a pedagogické funkcie. Pôsobil vo vojenskom školstve - Technickom učilišti, Vojenskej strednej škole a taktiež vo Vysokej vojenskej technickej škole až do odchodu do zaslúženého dôchodku.

    Keďže prežil vojnu, chcel varovať nové generácie pred jej hrôzami. Vybral si na to svoju cestu.

    Vyše 60 rokov budoval historický zbierkový fond, ktorý obsiahol najmä exponáty z obdobia bojov za slobodu, exponáty vojenskej minulosti, mnohé dnes majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu. Už v päťdesiatych rokoch 20. stor. vo vtedajšom vojenskom Technickom učilišti vybudoval bojovú sieň cti a slávy, ktorá bola neskôr súčasťou vojenskej strednej školy a od roku 2003 súčasťou Vojenskej akadémie. Plk. v. v. Nikolaj Tegza sprevádzal v týchto zbierkach početné návštevy, neúnavne vysvetľoval vojnovú históriu, ukazoval vzácne exponáty a aj ten jemu najvzácnejší - samopal Špagin, ktorý ho sprevádzal na bojovej ceste. Zbierkotvornej činnosti sa nikdy neprestal venovať, pre túto činnosť vždy horel v jeho srdci plamienok, ktorý nikdy nevyhasol. Napokon, keď sa jeho zdravie podlomilo, odstúpil darovacou zmluvou svojou zbierkotvornou činnosťou nadobudnuté exponáty Akadémii ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika pričom skromne uviedol, že jeho zbierka vznikla za pomoci celej armády a verí, že bude mať pokračovanie.

    Zúčastňoval sa mnohých spoločenských, spomienkových i výchovno-vzdelávacích podujatí, vojnové udalosti približoval mladým generáciám. Oporou celý život mu bola jeho rodina, najmä manželka Nina, ktorá bola jeho spoľahlivým zázemím.

    Plk. v. v. Nikolaj Tegza je nositeľom mnohých vyznamenaní, rádov a medailí. V roku 2005 sa stal čestným občanom obce Podtureň, ktorú oslobodzoval v januári 1945, za celoživotný zberateľský počin, výchovu k tradíciám a prispievanie k poznaniu vojnovej histórie bol plk. v. v. Nikolaj Tegza ocenený "Vojenským činom roka 2006". V roku 2009 odovzdal mestu L. Mikuláš dobovú uniformu a mapy z oslobodzovacích bojov o mesto, aby ďalšej generácii pripomínali časť bojovej histórie na Liptove.

     Česť jeho pamiatke!