| |
| História duchovnej služby |
|
1300 pred Kristom
Predobraz duchovnej služby je možné vidieť v historickej postave Mojžiša.
V Starom zákone sa spomína udalosť keď Amalekiti napadli Izraelitov.
Mojžiš vtedy povedal Jozuemu: „Vyber mužov a choďte bojovať!
Ja budem stáť na končiari vrchu s Božou palicou v ruke.“
Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazili Izraeliti. Mojžiš postavil oltár,
nazval ho Pán je moja zástava.
(kniha Exodus - Ex 17, 8 – 14)
700 pred Kristom
Keď bude pred bojom, nech vystúpi kňaz pred vojsko a nech prehovorí
k ľudu: „Počuj, Izrael! Nech sa neľaká vaše srdce, nemajte
strach, ani sa nebojte a nechvejte, veď Pán, váš Boh, je uprostred vás
a on bude za vás bojovať proti vašim nepriateľom, aby vás zachránil.“
A vodcovia budú pokračovať v reči: „Kto je bojazlivý a ľakavý
srdcom? Nech vystúpi a vráti sa domov, aby neoslaboval srdcia svojich
bratov, ako je sám slabý.“
(kniha Deutoronómium, Dt 20, 1 - 20)
4. storočie
Vojenskí duchovní pôsobia vo vojskách cisára Konštantína I. Veľkého.
6. storočie Prvou
písomnou zmienkou o starostlivosti cirkvi o vojakov je list pápeža Pelagia
I. (556-561) biskupovi v Civitavecchia, v ktorom ho žiadal o zorganizovanie
bohoslužieb pre vojakov prechodne ubytovaných v meste.
Stredovek
Duchovní sprevádzajú kresťanské vojská do vojen. Inštitúcia vojenských duchovných bola vytvorená vznikom pravidelných armád.
14. storočie
Sv. Ján Kapistránsky, narodený v roku 1386 v Taliansku sa stáva osobnosťou
dejín duchovnej služby. Vyštudoval rímske a cirkevné právo. Bol členom
rádu prísnych františkánov, nazývaný apoštol Európy. Významne sa podieľal
na křížovej výprave proti Osmanskej ríši pri obliehaní Belehradu. Je
patrónom právnikov.
Jeho slová sú aktuálne aj dnes:
„Vojenský kňaz
má hlásať lásku k vlasti, odvahu a odolnosť, nemá brať do rúk zbrane,
má ošetrovať ranených, zachraňovať duše, pochovávať mŕtvych, rozvíjať
v sebe i okolo seba ducha modlitby, obetovať sa za správnu vec a konať
skutky milosrdenstva.“ 
16. storočie
Bývalý vojak sv. Kamil z Lellis (1550-1614) si našil na odev červený
kríž a venoval sa zdravotným, duchovným a materiálnym potrebám vojakov.
17. storočie
Štruktúra vojenskej duchovnej služby
sa orientuje na stálu armádu. Vojenskí duchovní
sprevádzajú vojenské jednotky a preukazujú im
duchovnú pomoc.
 
1884 - 1918
V Rakúsko – Uhorskej armáde duchovnú službu riadi vojenský apoštolský
poľný vikár. Stojí na čele jedného z oddelení ministerstva vojenstva.
1918
Po vzniku Československej republiky je zriadené Ministerstvo národnej
obrany. V jeho rámci bola aj duchovná správa.
Duchovní boli v cirkevno-právnych veciach podriadení svojmu vojenskému
duchovnému predstavenému, v ostatných záležitostiach svojmu veliteľovi.
ThDr. Michal Buzalka, vojenský duchovný rakúsko-uhorskej armády pôsobí
pri poľných nemocniciach. Prešiel srbským, haličským a karpatským frontom.
V roku 1940 sa stáva prvým vojenským vikárom slovenskej armády.
1945
Smernice pre morálno-politickú výchovu, na základe sovietskej skúsenosti,
zavádzajú povinnú politickú výchovu a obmedzujú činnosť vojenských duchovných.
1950
Najvyššia rada štátu likviduje duchovnú službu v Československej ľudovo-
demokratickej armáde.
1995 -
V Slovenskej republike sa opätovne zavádza
služba vojenských duchovných.
1. marec 2003
Vzniká Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov - vojenská
diecéza pre katolíckych veriacich.
Vojenská duchovná služba
je špeciálnou sprevádzajúcou pastoráciou
- poskytuje duchovnú službu ľuďom v podmienkach ich konkrétneho života;
- sprevádza veriacich na miestach dennej profesionálnej služby,
v
nemocniciach, v mierových misiách, v rodinnom živote...
- prítomnosť, vypočutie, prijatie
- podpora rodinám vojakov
|
   |
| |
|
