|
Liturgické obdobie - VEĽKÁ NOC |
|
Pôvod a význam Veľkej noci |
Vzkriesenie Ježiša Krista je najstarším
a najväčším kresťanským sviatkom. Nazýva sa aj Pascha.
Toto slovo pochádza z hebrejského „pesach“ - prechod
z otroctva do života v slobode. Boh previedol Židov z Egypta cez Červené
more pod vedením Mojžiša.
|
Židia si udalosti
Exodu pripomínali každoročným sviatkom Veľkej noci. Na túto počesť jedli
veľkonočného baránka a jeho krvou si pomazali veraje dverí.
Židovská Veľká noc je predobrazom
kresťanskej Veľkej noci a veľkonočného Baránka, Ježiša Krista, ktorého
krvou bolo vykúpené ľudstvo.
Pre kresťanov je Pascha prechodom
z otroctva hriechu (smrti) do života v slobode Božích detí. Generáciami
očakávanú slobodu priniesol Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Stalo sa to práve v čase židovskej Veľkej noci.
|
Dátum Veľkej noci |
Termín Veľkej noci
sa každoročne mení.
Sviatok sa slávi v prvú nedeľu
po prvom jarnom splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti
(nicejský koncil 325). Ak spln pripadá na nedeľu, Veľká noc sa slávi v
nasledujúcu nedeľu.
Podľa svedectva apoštolov Ježiš Kristus
vstal z mŕtvych prvý deň po sobote – v nedeľu (Matúš 28,1).
Pravoslávna Veľká noc sa slávi neskoršie,
pre svoj výpočet využíva starší juliánsky kalendár.
|
Veľký týždeň |
Niekde sa nazýva
aj Svätý týždeň, alebo Strastný týždeň
(pravoslávni). Všetci kresťania ho považujú za najvýznamnejší týždeň liturgického
roka.
V týchto dňoch Kristus uskutočnil
najväčšie tajomstvo spojené s vykúpením človeka: prijal rozsudok smrti,
zomrel na kríži a vstal z mŕtvych.
Veľký týždeň začína Kvetnou
nedeľou.
Ďalšími posvätnými dňami sú:
- Zelený štvrtok
- Veľký piatok
- Biela sobota
- Veľkonočná nedeľa
|
Kvetná nedeľa |
V niektorých domácnostiach sa ratolesti po posvätení kladú za obrazy, kríž, aby členom rodiny pripomínali
Božie požehnanie.
Z týchto ratolestí by sa mal pripraviť
popol pre budúcoročnú Popolcovú stredu.
Pôvodný názov tejto nedele bol nedeľa
paliem - Palmarum.
Ježiš prichádza do Jeruzalema na veľkonočné
sviatky. Zástupy ho vítajú palmovými ratolesťami (Ján 12,13). Táto udalosť
je hlavným momentom Kvetnej nedele.
Od 4. storočia sa v Jeruzaleme zaužíval
zvyk, že patriarcha v ten deň spolu so zástupom schádzal na oslici do
mesta.
Pomenovanie Kvetná nedeľa súvisí s
tým, že u nás významné osobnosti vítame kvetmi, tento deň spadá do skorej
jari, kedy sa objavujú prvé kvety a prebúdza sa príroda.
|
Zelený štvrtok |
Predpoludním sa v
katolíckych biskupských chrámoch stretávajú kňazi diecézy so svojim biskupom
na Omši svätenia olejov:
- olej chorých sa používa pri sviatosti pomazania
nemocných;
- krizma sa používa pri birmovaní, krste,
pri svätení biskupov a kňazov a konsekrovaní kostolov;
- olej katechumenov sa používa pri krste.
Oleje znamenajú Božiu milosť, posilňujúce
a liečivé dary Ducha Svätého, ktoré Ježiš prisľúbil apoštolom.
Večerné bohoslužby sú spomienkou na
Ježišovu poslednú večeru, počas ktorej slávil prvú svätú omšu, ustanovil
Sviatosť Oltárnu - eucharistický chlieb a sviatosť kňazstva.
V katolíckych a pravoslávnych kostoloch
biskupi alebo kňazi umývajú mužom nohy, podľa Ježišovho príkladu, ktorý
pri poslednej večeri na znak lásky a poníženosti umyl nohy apoštolom.
|
Veľký piatok |
Na Veľký piatok si
kresťania si pripomínajú Ježišovu smrť na kríži.
V tento deň veriaci zachovávajú prísny
pôst.
|
Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota
za cisára Tibéria, za konzula Pontia Piláta.
|
Biela sobota
Veľkonočná vigília (očakávanie, bdenie)
sa slávila už v piatom storočí. Rímskokatolíci obrady dnešnej vigílie
konajú po západe slnka alebo v noci.
|
|
Veľkonočná nedeľa |
Pravoslávni a gréckokatolíci slávia
Vzkriesenie v nedeľu skoro ráno, ešte za tmy.
Dnes sa koná aj požehnanie veľkonočných
pokrmov, tzv. svätenie pasky. Ide o východný zvyk, ktorý na mnohých miestach
prevzala aj západná liturgia.
Počas Veľkonočného obdobia sa gréckokatolíci
a pravoslávni pozdravujú „Christos voskrese!“ a odpovedajú „Voistinu voskrese!“.
( Kristus vstal – naozaj vstal!)
Sv. Pavol: „Márne by bolo
naše kázanie, márna by bola naša viera, keby nebol vstal z mŕtvych.“
Ježiš vstal z hrobu, zjavil sa Márii
Magdaléne, Petrovi, apoštolom, emauzským učeníkom a mnohým iným, ktorí
túto pravdu hlásali a potvrdzovali aj obetovaním života.
|
|
|